Margita Procházková
*16. 5. 1939, +3. 9. 2014
Narodila sa v Bratislave v hudobníckej rodine. Jej otec Augustín Procházka – významný violončelista, bol v tom čase koncertným majstrom vo Filharmonickom orchestri. K hudbe ju priviedol práve on a bol jej celoživotným vzorom.
Od svojich desiatich rokov sa učila hrať na violončele pod otcovým vedením, úspešne ukončila Vyššiu hudobnú školu pre vzdelávanie učiteľov, absolvovala na Konzervatóriu v Košiciach v triede svojho otca, prof. Procházku. Violončelové zručnosti si ďalej rozširovala, absolvovala konzultačné hodiny u dvoch významných pedagógov: na AMU v Prahe u prof. V. Černého a zároveň v Brne na JAMU u prof. B. Herana. Neskôr vyštudovala odbor Psychológia na Pedagogickej fakulte Univerzite J. A. Komenského v Bratislave.
Vyskúšala si aj koncertné prostredie – bola členkou Komorného orchestra a Orchestra štátnej opery v Košiciach a tiež ľudového súboru Východoslovenské čapáše.
Pedagogická činnosť
Už počas štúdií vyučovala hru na violončelo, neskôr štyri roky pôsobila na bratislavskom konzervatóriu, ale napokon väčšinu svojho života zasvätila mimoriadne náročnej práci – výchove najmladších violončelistov – dať nástroj do rúk dieťaťa a spojiť ho s ním v jeden celok.
Ako učiteľka na základnej umeleckej škole (ZUŠ) pôsobila predovšetkým v Bratislave a Senci, neskôr aj v Pezinku.
Počas svojej takmer päťdesiatročnej pedagogickej praxe stále hľadala nové cesty, ako vylepšiť a uľahčiť prácu svojim žiačikom tak, aby zostali verní violončelu. Dlhou a namáhavou prácou si vytvorila osobný a jedinečný prístup k žiakom a k samotnému učeniu.
Hneď od prvých kontaktov dieťaťa s nástrojom sa snažila vzbudiť v žiakovi radosť z hudby a tým odstrániť rešpekt pred náročnosťou hry a ovládania violončela. Jednoduchá prednesová skladbička z jej pera „Žabka, skákajlabka“ bola na to ako stvorená.
Svoje teoretické aj praktické vedomosti realizovala v publikačnej činnosti – pre výučbu hry na violončelo na ZUŠ vytvorila nové učebné osnovy, učebné pomôcky a notové materiály.
Edícia Malý muzikant a violončelo obsahuje: Prípravná škola 1. časť, Pedagogická príručka, Drobné skladbičky pre Prípravné štúdium a 1. ročník ZUŠ, Melodické etudy I., Prednesové skladbičky I., Ľudové piesne a koledy I., Stupnice, Škola hry na violončelo 2. časť, Koledy pre violončelá.
Edícia Drobnosti pre mladých violončelistov obsahuje úpravy 8 známych skladieb pre violončelo so sprievodom klavíra, po jednej skladbe pre dve violončelá a trio – husle, violončelo a klavír.
Z viacerých žiakov, ktorí sa naučili prvé ťahy sláčika u Margity Procházkovej, alebo sa u nej zdokonaľovali v hre na violončelo, sa stali významní koncertní umelci, pedagógovia, ale aj trvalí milovníci hudby a violončela.
Medzi najvýznamnejších, viacerí z nich pôsobia mimo Slovenska, patria: V. Adamíra, Ľ. Kanta, J. Jánošík, M. Hernando,
J. Lušpaiová, rod. Solgayová, P. Frkal, E. Schranzová, rod. Šochmanová, R. Faltus, R. Vráblik, J. Šimko, M. Besedová rod. Gregorová, M. Milčiková rod. Handreichová, D. Szeghö, M. Škriečková Nikolić rod. Škriečková.
Violončelový súbor
O tom, že pani učiteľka mala nekonvenčný vzťah so svojimi žiakmi, ktorí ju navštevovali aj po ukončení základnej umeleckej školy, svedčí vznik violončelového súboru Los Cellos pri ZUŠ Hálkova v Bratislave. V školskom roku 1990-91 si bývalí a aktuálni žiaci spolu s pani učiteľkou naštudovali skladbu pre 16 violončiel od Pabla Casalsa Les roi majes a vystúpili s ňou na prvom koncerte v bratislavských Klariskách 22. júna 1991.
Violončelový súbor, ktorého umeleckou vedúcou bola pani Procházková, sa stal v roku 1994 samostatným občianskym združením pod menom Bratislavský mládežnícky violončelový súbor a úspešne účinkoval do roku 2005 na mnohých podujatiach a festivaloch nielen na Slovensku, ale aj v Čechách, Maďarsku, Rakúsku, Belgicku, Nórsku, Španielsku a vo Švajčiarsku.
Najvýznamnejšie medzinárodné ocenenie získal v roku 1999 na 47. ročníku Európskeho hudobného festivalu mládeže v belgickom Neerpelte, bolo to najvyššie ocenenie “1.cena Suma cum laude” a stal sa laureátom festivalu zo 114 hudobných telies komornej hry. Na festivale sa zúčastnilo vyše 4 tisíc účastníkov z celého sveta.
V priebehu existencie súboru v ňom účinkovalo viac ako 25 mladých čelistov. Stáli a dlhodobí členovia boli: Robert Faltus, Magdaléna Milčiková rod. Handreichová, Michaela Besedová rod. Gregorová, Lenka Raková, Daniela Szeghö, Zuzana Oros, rod. Agárdy, Ján Fellmayer, Michal Rak, Kamil Imbondo, Andrej Uhliar, Magdaléna Zábrodská, Hana Garde, rod. Bajtošová, Michaela Škriečková Nikolić rod. Škriečková, Tomáš Kardoš, Ivan Tužinský a Michal Podolský. Príležitostne v súbore hrali: Richard Glenda, Marek Šochman, Dušan Sečanský, E. Jakubíková, Roman Vráblik, Andrej Gál, Daniel Baran, Mariana Bódyová a ďalší.
V začiatkoch účinkovania súboru bola literatúra pre viacej violončiel takmer nedostupná. Súbor bol výnimočný aj tým, že jeho člen – Robert Faltus, obohacoval jeho repertoár o vlastnú tvorbu, upravoval a aranžoval diela vážnej, populárnej a ľudovej hudby. Rovnako ďalší člen – Michal Podolský, upravoval a aranžoval viaceré diela pre 5 alebo 6 hlasov.
Súbor sa tiež mohol pochváliť spoluprácou s významnými osobnosťami slovenského hudobného života – skladateľ Igor Dibák skomponoval špeciálne pre súbor skladbu Selanka, a predovšetkým Ľudovít Rajter, pod dojmom vystúpenia súboru v Zichyho paláci, skomponoval v roku 1995 skladbu 8 variazioni per 8 violoncelli a osobne sa zúčastnil aj jej naštudovania. V roku 1997 venoval súboru ešte jedno dielo pre osem violončiel Musica alternativa.
Obidve skladby Ľ. Rajtera spolu s ďalšími dvadsiatimi sa nachádzajú na CD, ktoré súbor vydal v roku 2002.
Nahrávka CD „Čelisti na streche“ sa realizovala vo „Veľkej sieni“ kaštieľa v Dolnej Krupej.
Violončelový festival
Pani učiteľka so svojimi nadanými žiakmi každoročne cestovala na medzinárodné violončelové súťaže predovšetkým do Čiech. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 na Slovensku chýbala takáto medzinárodná súťaž.
Preto už v roku 1995 spolu s Bratislavským mládežníckym violončelovým súborom založila Medzinárodný violončelový festival prof. Augustína Procházku na počesť svojho otca, významného violončelistu a pedagóga.
Festival sa konal na pôde Konzervatória v Košiciach, kde prof. Procházka dlhé roky pôsobil.
V rokoch 1995-2006 sa uskutočnilo sedem ročníkov festivalu, na ktorých sa zúčastnilo viac ako 220 mladých súťažiacich do 20 rokov z Českej republiky, Francúzska, Japonska, Kórey, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Ukrajiny, Slovinska, Srbska a samozrejme zo Slovenska.